Ladislav Snopko: Boj o revolúciu je ako lyžovanie

Vo štvrtok 23. augusta prišiel medzi študentov Letnej žurnalistickej školy. „Moja slovenská identita sa nezaobíde bez veľkých mien českej kultúry,“ povedal Snopko. Patrí k nim napríklad Václav Havel.

Ktorá pozícia v politike alebo inom odvetví vám najviac vyhovovala?
Hoci som bol ministrom, riaditeľom aj archeológom, neuprednostňujem žiadnu z nich. Som vášnivým organizátorom rôznych projektov. Jedným z nich je Pohoda pre knižnice. V tejto edícii sme vydali a teraz distribuujeme do slovenských a českých knižníc knihu esejí Václava Havla. Zároveň rád organizujem veľké rockovo-umelecké koncerty. No niekedy, naopak rád pracujem aj v menšom prostredí.

Ako ste sa dostali od archeológie k politike a neskôr k dramaturgii?
Súbežne so štúdiom archeológie som bol manažér študentského divadla Exilex. V roku 1976 som zorganizoval veľký open-air festival v Pezinku, ktorý mal československý charakter. Bolo to niečo ako tuzemský Woodstock. Do roku 1986 som bol v neformálnej skupine Bratislava/nahlas, ktorá kritizovala vtedajší režim. Po tom, čo ma vyhodili z roboty som sa dostal do prostredia, ktoré založilo Európsky kultúrny klub a moje kroky smerovali k politike.

Neobmedzuje vás pôsobenie v politike, keď sa pohybujete v mediálnych kruhoch?
Som poslancom, pretože chcem rozumieť problémom veci verejnej. Moje ambície nie sú vysoké stranícke funkcie.

Čo vás osobne hnalo vpred v boji o revolúciu?
Vášeň. Je to ako lyžovanie. Keď sa spustíte dole z kopca, ženie vás vášeň. Na začiatku to bola len demonštrácia proti násiliu, nemali sme pripravenú žiadnu revolúciu. Ako stopovacie psy sme zacítili demokraciu a potom sme bežali, až kým sme ju nedobehli a nenašli.

Aký máte vzťah k ČR?
Som dvojdomý človek. Česká kultúra je súčasťou tej mojej slovenskej. Teraz keď vyše pol roka žijem v Prahe, uvedomil som si, že po tých 20 rokoch od rozpadnutia spoločného štátu sme si našli cestu k sebe. Pojem Československo je nadnárodný a žije v srdciach ľudí z oboch krájín. Môj názor je, že vzťahy medzi Českom a Slovenskom sa zo dňa na deň zlepšujú.

Autor: Viktoria Leváková